Mladí ľudia sa majú hrať alebo študovať. Majú vymýšľať ako tráviť svoj voľný čas alebo liezť svojmu okoliu na nervy. Toto si predstavujú mnohí v mojom okolí o mladých.

Nie je tomu tak. Doba sa zmenila. Mladí vidia svoj potenciál a vedia s ním pracovať. Vedia čo chcú od života. Mladí chcú byť rovnako šťastní ako ostatné generácie.

Na mojej prvej verejnej diskusii v Banskobystrickej Záhrade – centre nezávislej kultúry som mala tú česť stretnúť milého staršieho pána (pán na foto, vďaka za foto p. Ragan). V Banskej Bystrici žije skoro celý svoj život a vidí mnoho zmien, dobrých aj zlých podľa jeho slov. Rozhovor s ním bol veľmi prínosný. Vnímame totiž rovnaké vákuum v našej spoločnosti, históriu. Prečo nestaviame na našej mediarskej bohatej histórií, spýtal sa ma a čakal odpoveď. Zmohla som sa len na slova, neviem, ale viem ako to zmeniť.

Predstavila som mu projekt Európskej Fuggerovskej cesty. Povedala som mu, že Banská Bystrica bude súčasťou európskych miest, ktoré spája bohatá fuggerovská história. Zhodli sme sa na tom, že je to jedinečná možnosť pre naše mesto. Ukázať svetu našu históriu, ku ktorej sa vieme hrdo hlásiť.

Spomenul mi aj mnoho iných radostí, ale i starostí, ktoré denne v Banskej Bystrici zažíva. Chýba mu starý hušták, ale je vraj dobre, že ideme vpred. Na konci rozhovoru sa na mňa milo usmial, poďakoval mi za príjemný rozhovor a podal mi ruku.

Jeho slová mi ostali v pamäti. Brodím sa myšlienkami, ako prepojiť mladých a starších. Ako zbúrať stereotypy generácií. Mám na to niekoľko aktivít, ktoré budem iniciovať ako poslankyňa. Ide to vo svete, môže to ísť aj u nás. Dokážeme prepojiť mesto na svoju históriu a taktiež dokážeme spojiť dve generácie. Treba len chcieť.

Treba len chcieť zmenu a dať mladým šancu. Šancu ukázať čo máme v pláne a čo chceme pre naše mesto urobiť.

Kandidujem z radov mladých, kandidujem pre mladých a pre všetkých Banskobystričanov v centre mesta. Pretože, kedy keď nie teraz.